O odchode Veľkej Británie (Spojeného kráľovstva a Gibraltaru) sa toho veľa napísalo, píše, a i po jej odchode dlho písať bude – veď, platí ono známe: po bitke je každý generál. Je dobré vedieť o veciach spojených s odchodom tohto ostrovného kráľovstva – veď sa týka, ako občanov členskej krajiny EÚ, i nás –.

V článku nebudeme rozoberať, za akých podmienok Veľká Británia vystúpi: koľko desiatok miliárd eur zaplatí, aký dopad bude mať konečný odchod na hranice na írskom ostrove, aké podmienky na zotrvanie a život vo Veľkej Británii budú mať občania členských štátov EÚ a naopak, občania Veľkej Británie v členských krajinách EÚ. Tieto veci sa môžu a budú meniť. Cieľom článku je byť článkom prehľadovým, zhrňujúcim – bez osočovania či ospevovania EÚ.

1. Viac platných hlasovacích lístkov za zotrvanie Veľkej Británie v EÚ ako tých za vystúpenie bolo odovzdaných obyvateľstvom Severného Írska, Škótska a Gibraltaru – toľko k oblastiam. Proeurópski voliči však takisto zvíťazili v mestách, nachádzajúcich sa v oblastiach, ktoré ako celok hlasovali za vystúpenie. Takýmito mestami sú Londýn (a jeho široké administratívne okolie), Bristol, Liverpool, Manchester, Brighton and Hove a York v Anglicku (od 58,0% hlasov za zotrvanie v Yorku do 68,6% v Brighton and Hove) a v hlavnom meste Walesu, v Cardiffe (60%). Keby sa referendum bolo konalo iba v tridsiatich najdôležitejších mestách VB, výsledok by dopadol 55.2% k 44.8% v prospech zotrvania. Mimo týchto volebných okrskov bol už výsledok 45.6% k 54.4% v prospech vystúpenia. Z prieskumu medzinárodnej firmy, zaoberajúcej sa internetovým prieskumom trhu a analyzovaním údajov YouGov vyplýva: za zotrvanie v únii hlasovali skôr mladší a vzdelanejší, zatiaľ čo za vystúpenie hlasovali tí starší a menej vzdelaní občania Veľkej Británie.

2. O prehlasovaní proeurópskej časti populácie v tomto osudovom referende rozhodlo niekoľko faktorov:
– dobre zorganizovaná a zrealizovaná kampaň konzervatívca Alexandera Borisa de Pfeffel Johnsona, známeho ako Boris Johnson, zameraná na propagáciu výhod plynúcich z vystúpenia z EÚ
– 81 minútový film televízneho riaditeľa s niekdajšími úzkymi väzbami na, už zaniknutú, Revolučnú komunistickú stranu, Martina Richarda Durkina, ktorý vo svojom filme zhrnul všetko, čo mohlo zaujať nerozhodnutého voliča: to, ako je EÚ nedemokratická, keďže nie všetci politici v Bruseli sú volení ľuďmi tak, ako napr. poslanci Európskeho parlamentu; to, ako vstup do EÚ porantal vo VB mnohé hospodárske odvetvia (odevníctvo, rybolov…) a pod.,
– vývoj na európskej pevnine v posledných rokoch…