Zamestnanie sa pre spoločnosť stalo bežnou rutinou a v našej hlave sa odohrávajú len kolom dokola tie isté veci- prísť včas, nebyť prepustený a nech už som konečne doma. Počas voľných hodín zasa myšlienky, kde máme čo a komu zasa zaplatiť. No vôbec za ten čas, za tie roky, nemyslíme na samých seba a na svoju inteligenciu a predstavy. Akoby sme na to úplne zabudli a vypustili to nadobro zo svojho života. Veď si zoberme, že keď sme boli deti, mali sme stále nejaké predstavy a plány, ako stráviť každý jeden deň. Toto zmýšľanie nám však už žiaľ, chýba a to je problém.

Uvedomme si, že tým pádom sme rezignovali a nečaká nás už nič iné, iba byť sluhom a mať nad svojim životnom kontrolu tak na 10- 15 %, ktorý aj tak venujeme rodine.
Jediným možným vyslobodením sa javí podnikanie.
Počas poľnohospodárske veku bolo podnikanie reálnejšie, väčšina ľudí šla touto cestou.Jednalo sa prevažne o farmárov, ktorí obrábali pánom ich pôdu. No neboli ich zamestnancami. Farmár teda nedostával od panovníka plat, ale naopak. Farmári odvádzali dane za to, že môžu na danej pôde hospodáriť.

Proste ľudia sa vtedy živili tým, čím mohli a čo vedeli. Takže bolo veľa kováčov, hospodárov, krajčírov,… títo remeselníci predávali zručnosti svojim nastupiteľom- svojim potomkom. No o chvíľu neskôr sa tento systém trochu zmenil a remeselníci začali prijímať zamestnancov. Za to, že im budú pomáhať v ich remesle a že v ňom budú ďalej pokračovať, dostávali plat, za ktorý boli ochotný tomuto remeslu sa venovať. Takže remeselníci v tomto období boli vlastne prví podnikatelia. Podnikanie na tento štýl vlastne funguje doteraz. Prídem z nápadom, všetko zrealizujem a následne zamestnám potrebný počet ľudí, ktorí budú tento môj nápad vykonávať. Je to tá istá situácia ako s remeselníkmi. S tým rozdielom, že klasické pracovné umenie ako napríklad kováčstvo zaniká a podniká sa v iných smeroch.